Blog

Je naše dieťa zrelé do školy?

Od 15. januára do 15. februára 2011 prebiehajú na základných školách zápisy prvákov. Sú

povinné pre rodičov a zákonných zástupcov detí, ktoré do 1. 9. 2011 dovŕšia šiesty rok veku.

Rodič si môže vybrať ktorúkoľvek základnú školu.

Škola zapíše dieťa, ktoré v čase nástupu dovŕši 6 rokov a dosiahne školskú spôsobilosť. Rozumie

sa pod ňou veku primeraná psychická, telesná a sociálna vyspelosť. Ak dieťa nie je dostatočne

zrelé, môže riaditeľ školy rozhodnúť o odklade začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky

o jeden školský rok, a to na žiadosť zákonného zástupcu. Súčasťou však musí byť aj odporučenie

lekára pre deti a dorast a príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

Nultý ročník je spravidla určený pre deti, ktoré k 1. septembru dosiahli fyzický vek 6 rokov,

ale nedosiahli školskú spôsobilosť, alebo pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia

a vzhľadom na to sa u nich nepredpokladá zvládnutie vzdelávacieho programu 1. ročníka.

Po zápise rodičia dostanú oznámenie o prijatí dieťaťa do školy. Ešte len potom nasleduje fáza

rozhodovania, či dať alebo nedať dieťa do prvého ročníka. Určite sa treba zamyslieť sa nad

vážnosťou tohto rozhodujúceho kroku v živote dieťaťa.

Ako zistiť, či dieťa je, alebo nie je dostatočne zrelé a pripravené zvládnuť nástup do základnej školy?

V prípade nezrelosti dieťaťa by vás mala upozorniť riaditeľka materskej školy, ktorá úzko

spolupracuje so zariadením výchovného poradenstva a prevencie. Najčastejšie dôvody na odklad

školskej dochádzky bývajú:

• spomalený, alebo nerovnomerný psychický vývin
• emocionálna (citová) a sociálna (spoločenská) nezrelosť, neposednosť, netrpezlivosť, výbušnosť
• dieťa nemá záujem a neteší sa na školu, nie je prirodzene zvedavé na nové veci, nekladie vám primerané otázky
• nepozná údaje o sebe (ako sa volá, kde býva, koľko má rokov), nedokáže sa orientovať v čase a priestore
• neudržiava a nemá osvojené návyky základnej hygieny, nevie sa samostatne obliekať, obúvať, vyzliekať, jesť
• nedokáže sa dostatočne sústrediť na danú činnosť
• nevie si zapamätať básničku alebo pesničku
• má problémy s výslovnosťou a gramatickou stavbou vety
• dieťa pochádza zo sociálne málo podnetného rodinného prostredia
• fyzicky je veľmi malé na to, aby mohlo sedieť v školskej lavici (je slabé a chorľavé)

Odporúčam rodičom zvážiť všetky kritériá pripravenosti svojho dieťaťa na vstup do školy. Mali

by ho chrániť pred neurotizáciou, ku ktorej by mohlo prísť, ak by nezrelé dieťa dali do školy.

Ešte väčšou traumou bude pre dieťa, ak sa bude musieť vrátiť späť do materskej školy už po

nástupe do prvého ročníka.

Kedy je dieťa pripravené na školu skôr?

Táto situácia sa týka hlavne detí, ktoré ešte nedosiahli fyzický vek pre vstup do základnej

školy, ale sú dostatočne pripravené a zrelé zvládnuť požiadavky a náročnosť prvého ročníka.

Aj zváženie takejto možnosti je z hľadiska potrieb dieťaťa veľmi dôležité, avšak znovu je len

na rozhodnutí rodiča, či umožní dieťaťu predčasne navštevovať školu, alebo ho vystaví „nude“

v materskej škole.

Spoločenské, telesné a psychické predpoklady pripravenosti dieťaťa na školu:

• je emočne stabilné a sociálne zrelé
• je obľúbené a prijímané ostatnými deťmi, nemá agresívne či trpiteľské postoje, keď sa stretáva s ťažkosťami
• má schopnosť podeliť sa s ostatnými
• je ochotné doma pomáhať a plniť jednoduché úlohy
• vie sa postarať o svoje osobné potreby, vie sa umyť, utrieť
• ak mu je ponúknutá nová činnosť, je ochotné sa pridať
• je pripravené akceptovať dané pokyny
• vie si zapnúť zips, gombičky, šnurovať topánky
• má šikovné prsty, vie strihať nožnicami, šiť tupou ihlou, navliekať koráliky a ovláda iné činnosti, pri ktorých sa vyžaduje manuálna zručnosť
• vie chytiť a hodiť veľkú loptu
• udrží dobre rovnováhu pri chodení po múre
• vie skákať na jednej nohe
• nie je bezdôvodne nepokojné alebo apatické
• dosiahne ponad hlavu pravé ucho ľavou rukou a opačne
• vie hovoriť o nedávnych udalostiach alebo skúsenostiach rozumne a s určitou plynulosťou
• rado počúva rozprávanie a je schopné počúvať bez prejavov nepokoja
• pozná farby a vie ich pomenovať
• vie svoje meno, adresu, prípadne číslo telefónu domov
• vie si zapamätať o čo ide v jeho obľúbených príhodách
• má dobrú výslovnosť a vety tvorí plynule
• vie naspamäť niekoľko detských riekaniek a piesní
• rado spieva, aj keď falošne
• ovláda jednoduché počtové úkony
• má túžbu čítať, zaujíma sa o všetko, čo sa dá čítať, aj o obrázkové seriály

Milí rodičia, želám vám veľa radosti so svojimi budúcimi prváčikmi. V prípade nerozhodnosti

vám odporúčam poradiť sa s odborníkmi, ale aj niekým, kto vaše dieťatko dobre pozná a trávi

s ním veľa času.

 Ako postupovať pri výchove hyperaktívnych detí?

Čo je to vlastne hyperaktivita?

V učebniciach sa uvádza, že hyperaktivita je nadmerná pohyblivosť, „divokosť“, problém vydržať v kľude. Takéto dieťa nevydrží sedieť na mieste, pobehuje dookola, vyrušuje, je hlučné, len s ťažkosťami zachováva kľud a ticho. Je v neustálom pohybe a mnohovravné, nevydržia pri žiadnej činnosti, vyrušujú ostatné deti, upútavajú na seba pozornosť. K ďalším príznakom hyperaktivity pretrvávajúcich minimálne šesť mesiacov patria:

•   Časté neúčelné pohyby rukami, alebo vrtenie sa na stoličke,
•   Často opúšťa stoličku v triede
•   Často pobehuje alebo prelieza v neprimeraných situáciách
•   Obtiažne pri hrách zachovávakľud a ticho -je v neustálom pohybe  - „ akoby mal v sebe motor“

V materskej škole sú pomerne častým problémom nadmerne živé, hyperaktívne deti.M.Vichnar  (1980/81) uvádza, že v MŠ je asi 10 – 15 % takýchto detí. Nakoľko sa hyperaktivita často viaže  s deficitom v oblasti pozornosti, Americká psychologická asociácia ju nazvala ADHD ( attention deficit  hyractivity disorder – porucha pozornosti s hyperaktivitou).

Vo výchove hyperaktívnych detí platí známa zásada „ pochváliť nielen za dobrý výkon, ale predovšetkým za dobrú snahu“. Dieťa by malo zažívať rovnako ako jeho rovesníci – pocit úspechu. Cítiť od rodičov porozumenie, istotu a bezpečie. Rodič by mal predvídať, ktoré úlohy sú pre jeho dieťa splniteľné , ktoré nezvládne a klásť na dieťa primerané nároky.

Prof. Matějček, známy detský psychológ radí zariaďovať veci tak, aby ich dieťa dobre zvládlo – a my sme ho za to mohli pochváliť. Žiadne tresty, výčitky a vynútené sľuby tu nepomáhajú, pretože náprava nie je vecou jeho dobrej vôle.

Tolerancia a pochopenie však neznamená, že dieťa bude robiť čo sa mu zachce, že sa bude báť usmerňovať jeho správanie a používať príkazy alebo primeranú formu trestu. Mali by sme však rozlíšiť, ktoré prejavy súvisia s hyperaktivitou a ktoré pramenia z detskej tvrdohlavosti, vzdorovitosti, zlomyselnosti, žiarlivosti, alebo sobeckosti a súvisia s charakterom.

Výchova týchto detí nie je jednoduchá a vyžaduje od rodičov nielen informovanosť, ale tiež schopnosť využívať správnu taktiku, umenie vcítiť sa do psychiky ( prežívania) druhého a predvídať jeho reakcie. Deťom by sa malo zrozumiteľne vysvetliť čo sa smie a čo nie, mal by byť vytvorený  „domáci poriadok“ s pravidlami a povinnosťami primeranými veku a schopnostiam dieťaťa. Pre pripomenutie úloh a pravidiel môžu byť použité napr. Kartičky so symbolmi a obrázkami, pre staršie deti môžu byť písomné vo forme rozvrhu dňa, denníka a pod. Jasné pravidlá týkajúce sa režimu dňa, domácich a školských povinností uľahčujú týmto deťom prekonávať problémy s plánovaním činností a sústredením. Slovné príkazy by mali byťpodávané jasne, tón by však nemal byť zbytočne autoritatívny. Dôležité je posilovať pozitívne, žiadúce správanie. Je možné zaviesť systém odmien, ktoré budú viazané na splnenie určitých povinností alebo na potlačenie nevhodných prejavov.

V tejto cvíli sa nedá povedať presný návod, pretože sa postupy líšia podľa veku dieťaťa, jeho povahy a záujmov a podľa zvyklostí rodiny. Výchova takýchto detí je pomerne náročná. Jedno však platí pre všetky tieto deti. Doprajte im dostatok pohybu .